Optické multiplexingové techniky a ich manželstvo za čip aKomunikácia s optickými vláknami: recenzia
Optické multiplexovacie techniky sú naliehavou témou výskumu a vedci na celom svete vedú hĺbkový výskum v tejto oblasti. V priebehu rokov bolo navrhnutých mnoho multiplexných technológií, ako je multiplexovanie vlnovej dĺžky (WDM), multiplexovanie delenia režimu (MDM), multiplexovanie vesmírneho delenia (SDM), polarizačné multiplexovanie (PDM) a multiplexovanie orbitálnej uhlovej hybnosti (OAMM). Technológia multiplexovania vlnovej dĺžky (WDM) umožňuje prenášať dva alebo viac optických signálov rôznych vlnových dĺžok súčasne cez jedno vlákno, čím sa plne využíva charakteristiky nízkej straty vlákna vo veľkom rozsahu vlnovej dĺžky. Teória bola prvýkrát navrhnutá spoločnosťou DeLange v roku 1970 a začal základný výskum technológie WDM, ktorý sa zameriaval na aplikáciu komunikačných sietí, až v roku 1977. Odvtedy s nepretržitým vývojomoptické vlákno, svetelný zdroj, fotodetektorA ďalšie oblasti, prieskum technológie WDM ľudí sa tiež zrýchlil. Výhodou multiplexovania polarizácie (PDM) je to, že množstvo prenosu signálu sa môže vynásobiť, pretože dva nezávislé signály sa môžu distribuovať v ortogonálnej polarizačnej polohe toho istého lúča svetla a dva polarizačné kanály sú oddelené a nezávisle identifikované na prijímacom konci.
Keďže dopyt po vyšších rýchlostiach dát naďalej rastie, posledný stupeň slobody multiplexovania, vesmír, sa za posledné desaťročie intenzívne študoval. Medzi nimi je multiplexovanie režimu (MDM) generované hlavne n vysielačmi, ktoré sa realizujú multiplexorom priestorového režimu. Nakoniec sa signál podporovaný priestorovým režimom prenáša na vlákno s nízkym režimom. Počas šírenia signálu sa všetky režimy na rovnakej vlnovej dĺžke zaobchádza ako s jednotkou Super kanála multiplexovania vesmírneho delenia (SDM), tj sú zosilnené, zoslabené a pridané súčasne, bez toho, aby boli schopní dosiahnuť samostatné spracovanie režimu. V MDM sú k rôznym kanálom priradené rôzne priestorové obrysy (tj rôzne tvary) vzoru. Napríklad kanál sa odosiela cez laserový lúč, ktorý je tvarovaný ako trojuholník, štvorec alebo kruh. Tvary používané MDM v aplikáciách v reálnom svete sú zložitejšie a majú jedinečné matematické a fyzikálne vlastnosti. Táto technológia je pravdepodobne najrevolučným prielomom prenosu údajov z optických vlákien od 80. rokov 20. storočia. Technológia MDM poskytuje novú stratégiu na implementáciu viacerých kanálov a zvýšenie kapacity spojenia pomocou jedného nosiča s vlnovou dĺžkou. Orbitálna uhlová hybnosť (OAM) je fyzikálna charakteristika elektromagnetických vĺn, v ktorých je dráha šírenia určená vlny špirálovej fázy. Pretože táto vlastnosť sa môže použiť na stanovenie viacerých samostatných kanálov, bezdrôtové multiplexovanie hybnosti o orbitálnej uhlovej hybnosti (OAMM) môže účinne zvýšiť rýchlosť prenosu pri vysokých až bodových prenosoch (ako je bezdrôtová zadná strana alebo dopredu).
Čas príspevku: apríl-80-2024